Keď Benjaminovu mamu znova zavolali do školy, aby sa riešilo správanie jej syna, takmer si želala, aby v tom boli drogy. Benjamin odmietal chodiť na hodiny plávania, na biológii protestoval proti Darwinovej evolučnej teórii a keď s triedou učiteľka chcela hovoriť o antikoncepcii, na protest proti nasadzovaniu kondómov na zeleninu, sa radšej vyzliekol donaha.
Drogy nebral. Každú minútu svojho času trávil s Bibliou. Písmo sväté, najmä Starý zákon, sa pre neho stali odpoveďou na všetko.
„Otče môj, ak je to možné, daj mi silu! Teraz potrebujem silu, lebo kvôli tebe budem musieť ublížiť ľuďom. A ľudia zo mňa budú v šoku a ja tiež, a mama bude plakať,“ modlil sa vo svojej izbe predtým, než sa začali diať hrozné veci.
Od Biblie k streľbám v školách
Divadlo Lab, ktoré je súčasťou Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení a dáva priestor študentským inscenáciám, uviedlo hru Martýr nemeckého dramatika Mariusa von Mayenburga. Text o náboženskom fanatizme je mimoriadne aktuálny aj vyše desať rokov od jeho vzniku. Najmä ak inscenácia ukáže, že rovnako nebezpečný ako samotný fanatizmus je vypočítavosť a manipulácia, ktoré s ním zvyčajne idú ruka v ruke.
Mayenburg napísal hru Martýr ako reakciu na terorizmus a náboženský extrémizmus spájaný predovšetkým s islamskými radikálmi.
„Po 11. septembri začali ľudia hovoriť o náboženstve ako o zdroji teroru a Korán označovali ako zdroj terorizmu. Ale veď práve my máme dlhodobú tradíciu vychádzajúcu z Biblie, krížových výprav a inkvizície. Z tohto pohľadu môžeme aj Bibliu brať ako knihu, ktorá navádza na terorizmus,“ povedal autor v rozhovore v roku 2014, dva roky potom, ako hru napísal.
